Šmejďácke registre obchodu

Autor: Daniel Lambert | 9.12.2015 o 14:36 | (upravené 12.12.2015 o 11:24) Karma článku: 3,80 | Prečítané:  660x

Opäť sa  objavujú podnikateľské registre, čo sa veľmi rýmujú s oficiálnymi štátnymi registrami. Zneužívajú túto zameniteľnosť u začínajúcich podnikateľov, aby u nich vzbudili zákonnú povinnosť sa tu registrovať a uhradiť poplatok.

Väčšina podnikateľov vie, že po registrácii obchodnej spoločnosti nasleduje aj registrácia v Obchodnom vestníku, na ktorý sa vzťahuje zákon č. 200/2011 Z. z. o Obchodnom vestníku a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákon o Obchodnom vestníku definuje Obchodný vestník ako informačný systém verejnej správy sprístupnený na webovom sídle vydavateľa (Ministerstva spravodlivosti SR), prostredníctvom ktorého povinné osoby zverejňujú údaje o sebe, svojej činnosti alebo o činnosti tretích osôb podľa osobitných predpisov, napríklad podľa zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Preto nikoho neprekvapuje, že krátko po tom, čo dôjde k zápisu obchodnej spoločnosti do Obchodného registra Slovenskej republiky príde mu aj list, v ktorom ho vyzývajú splniť si túto zákonnú povinnosť.


Lenže nie vždy sa jedná o splnenie si tejto zákonnej povinnosti. Mnoho podnikavcov, ktorým médiá dali zľudovený názov „šmejdi“ zneužíva to, že štatutári novovzniknutých obchodných spoločností sú si vedomí tejto zákonnej povinnosti a preto ich je ľahké uviesť do omylu a poslúchnu túto výzvu. V tomto prípade však nejde o pravý Obchodný vestník, kde zverejnenie údajov je bezplatné. V skutočnosti ide o komerčný zoznam súkromnej firmy. Svojimi názvami (Register obchodu a živnosti, Register firiem SR, Register obchodných spoločností SR a pod.) . ktoré nápadne pripomínajú oficiálne inštitúcie.
História firiem, ktoré ponúkajú obchodným spoločnostiam platenú registráciu si možno pamätáme ešte pred 20 rokmi. Väčšinou sa jednalo o schránkové „šmejďácke“ firmy, ktoré priebežne vznikali a zanikali podľa toho do akej miery im oklamané subjekty „kráčali po krku“.


Tieto registre sú vedené súkromnými spoločnosťami a nemajú nič spoločné s oficiálnymi registrami Slovenskej republiky (živnostenský a obchodný register). Nemá to nič spoločné so zákonnou povinnosťou a preto je na uvážení konateľa obchodnej spoločnosti, či je ochotný zaplatiť často nemalé peniaze za zverejnenie v komerčnom registri, ktorého dosah na spotrebiteľov alebo iných obchodných partnerov je viac než pochybný.

Firmy, ktoré prevádzkujú takéto komerčné registre zasielajú obchodným spoločnostiam ponukové dotazníky a iné formuláre väčšinou krátko po zverejnení v Obchodnom registri Slovenskej republiky. Ponuka často príde do pošty už žiadateľovi o zápis do Obchodného registra Slovenskej republiky. V tomto prípade sa treba vážne zamyslieť odkiaľ pochádza zdroj informácií z príslušného registračného súdu. Súčasťou objednávkových formulárov sú zmluvy napísané malými písmenkami, ktoré zaväzujú toho, kto podpísal dotazník k záväznej objednávke. V súčasnosti, keď sme členmi Európskej únie, prichádzajú zmluvy často aj v anglickom jazyku a ten, čo vyplňuje formulár často ani nerozumie, čo podpisuje.

V súčasnosti je novým trendom v podvodoch s týmito komerčnými registrami a zoznamami, že firma, ktorá prevádzkuje tento “pseudoinformačný“ systém zaradí firmu do registra automaticky, keď ju nájde niekde na internete. Často úmyselne uvedie nepravdivé alebo neúplné informácie. Keď sa dotknutý podnikateľ ozve, tak za opravu alebo doplnenie informácií vyúčtuje neprimeraný poplatok.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

KOMENTÁRE

Hlúpneme. Kto a kedy to zastaví?

Výprask by si zaslúžili tí, ktorí zodpovedajú za nízku úroveň školstva.


Už ste čítali?